5. Soṇavaggo [mahāvagga (aṭṭhakathāya sameti)]

1. Piyatarasuttaṃ

41. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena rājā pasenadi kosalo mallikāya deviyā saddhiṃ uparipāsādavaragato hoti. Atha kho rājā pasenadi kosalo mallikaṃ deviṃ etadavoca – ‘‘atthi nu kho te, mallike, kocañño attanā piyataro’’ti?

‘‘Natthi kho me, mahārāja, kocañño attanā piyataro. Tuyhaṃ pana, mahārāja, atthañño koci attanā piyataro’’ti? ‘‘Mayhampi kho, mallike, natthañño koci attanā piyataro’’ti.

Atha kho rājā pasenadi kosalo pāsādā orohitvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho rājā pasenadi kosalo bhagavantaṃ etadavoca –

‘‘Idhāhaṃ, bhante, mallikāya deviyā saddhiṃ uparipāsādavaragato mallikaṃ deviṃ etadavocaṃ – ‘atthi nu kho te, mallike, kocañño attanā piyataro’ti? Evaṃ vutte, mallikā devī maṃ etadavoca – ‘natthi kho me, mahārāja, kocañño attanā piyataro. Tuyhaṃ pana, mahārāja, atthañño koci attanā piyataro’ti? Evaṃ vutte, ahaṃ, bhante, mallikaṃ deviṃ etadavocaṃ – ‘mayhampi kho, mallike, natthañño koci attanā piyataro’’’ti.

Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi –

‘‘Sabbā disā anuparigamma cetasā,

Nevajjhagā piyataramattanā kvaci;

Evaṃ piyo puthu attā paresaṃ,

Tasmā na hiṃse paramattakāmo’’ti. paṭhamaṃ;

2. Appāyukasuttaṃ

42. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho āyasmā ānando sāyanhasamayaṃ paṭisallānā [paṭisallāṇā (sī.)] vuṭṭhito yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! Yāva appāyukā hi, bhante, bhagavato mātā ahosi, sattāhajāte bhagavati bhagavato mātā kālamakāsi, tusitaṃ kāyaṃ upapajjī’’ti.

‘‘Evametaṃ, ānanda [evametaṃ ānanda evametaṃ ānanda (syā.)], appāyukā hi, ānanda, bodhisattamātaro honti. Sattāhajātesu bodhisattesu bodhisattamātaro kālaṃ karonti, tusitaṃ kāyaṃ upapajjantī’’ti.

Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi –

‘‘Ye keci bhūtā bhavissanti ye vāpi,

Sabbe gamissanti pahāya dehaṃ;

Taṃ sabbajāniṃ kusalo viditvā,

Ātāpiyo brahmacariyaṃ careyyā’’ti. dutiyaṃ;

3. Suppabuddhakuṭṭhisuttaṃ



5. 殊胜品 [大品（与注释书相符）]
1. 可爱品
41. 如是我闻。一时，世尊住在舍卫城(现今印度北方邦斯拉瓦斯提)祇树给孤独园。尔时，波斯匿王与末利夫人同在殊胜宫殿上层。波斯匿王对末利夫人如是说："末利啊，你有任何人比自己更可爱吗？"
"大王，对我而言，没有任何人比自己更可爱。大王，对你而言，有任何人比自己更可爱吗？""末利啊，对我而言，也没有任何人比自己更可爱。"
于是，波斯匿王从宫殿下来，前往世尊处。到达后，向世尊礼拜，坐在一旁。坐在一旁的波斯匿王对世尊如是说：
"世尊，我与末利夫人在宫殿上层时，我对末利夫人如是说：'末利啊，你有任何人比自己更可爱吗？'如是说时，末利夫人对我如是说：'大王，对我而言，没有任何人比自己更可爱。大王，对你而言，有任何人比自己更可爱吗？'如是说时，世尊，我对末利夫人如是说：'末利啊，对我而言，也没有任何人比自己更可爱。'"
于是，世尊了解此义，当时说此自说：
"以心遍察一切方，
未见有比己更爱；
如是他人亦爱己，
故求己利勿害人。"第一。
2. 短命品
42. 如是我闻。一时，世尊住在舍卫城祇树给孤独园。尔时，尊者阿难在傍晚时分从独处起来，前往世尊处。到达后，向世尊礼拜，坐在一旁。坐在一旁的尊者阿难对世尊如是说："世尊，真是稀有！世尊，真是未曾有！世尊，世尊的母亲如此短命，世尊出生七日后，世尊的母亲便命终，往生兜率天。"
"阿难，确实如此，确实如此。阿难，菩萨的母亲都是短命的。菩萨出生七日后，菩萨的母亲便命终，往生兜率天。"
于是，世尊了解此义，当时说此自说：
"凡诸有情将来有，
皆当舍身而远去；
智者知此众生灭，
应勤修习梵行道。"第二。
3. 善觉麻风者品

43. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe. Tena kho pana samayena rājagahe suppabuddho nāma kuṭṭhī ahosi – manussadaliddo, manussakapaṇo , manussavarāko. Tena kho pana samayena bhagavā mahatiyā parisāya parivuto dhammaṃ desento nisinno hoti.

Addasā kho suppabuddho kuṭṭhī taṃ mahājanakāyaṃ dūratova sannipatitaṃ. Disvānassa etadahosi – ‘‘nissaṃsayaṃ kho ettha kiñci khādanīyaṃ vā bhojanīyaṃ vā bhājīyati [bhājīyissati (sī.)]. Yaṃnūnāhaṃ yena so mahājanakāyo tenupasaṅkameyyaṃ. Appeva nāmettha kiñci khādanīyaṃ vā bhojanīyaṃ vā labheyya’’nti.

Atha kho suppabuddho kuṭṭhī yena so mahājanakāyo tenupasaṅkami. Addasā kho suppabuddho kuṭṭhī bhagavantaṃ mahatiyā parisāya parivutaṃ dhammaṃ desentaṃ nisinnaṃ. Disvānassa etadahosi – ‘‘na kho ettha kiñci khādanīyaṃ vā bhojanīyaṃ vā bhājīyati. Samaṇo ayaṃ gotamo parisati dhammaṃ deseti. Yaṃnūnāhampi dhammaṃ suṇeyya’’nti. Tattheva ekamantaṃ nisīdi – ‘‘ahampi dhammaṃ sossāmī’’ti.

Atha kho bhagavā sabbāvantaṃ parisaṃ cetasā ceto paricca manasākāsi ‘‘ko nu kho idha bhabbo dhammaṃ viññātu’’nti? Addasā kho bhagavā suppabuddhaṃ kuṭṭhiṃ tassaṃ parisāyaṃ nisinnaṃ. Disvānassa etadahosi – ‘‘ayaṃ kho idha bhabbo dhammaṃ viññātu’’nti. Suppabuddhaṃ kuṭṭhiṃ ārabbha ānupubbiṃ kathaṃ [ānupubbikathaṃ (sī.), anupubbikathaṃ (syā. pī. ka.)] kathesi, seyyathidaṃ – dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ; kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṅkilesaṃ; nekkhamme [nekkhamme ca (sī. syā. pī.)] ānisaṃsaṃ pakāsesi. Yadā bhagavā aññāsi suppabuddhaṃ kuṭṭhiṃ kallacittaṃ muducittaṃ vinīvaraṇacittaṃ udaggacittaṃ pasannacittaṃ, atha yā buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā taṃ pakāsesi – dukkhaṃ, samudayaṃ, nirodhaṃ, maggaṃ. Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya, evameva suppabuddhassa kuṭṭhissa tasmiṃyeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi – ‘‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ sabbaṃ taṃ nirodhadhamma’’nti.

Atha kho suppabuddho kuṭṭhī diṭṭhadhammo pattadhammo viditadhammo pariyogāḷhadhammo tiṇṇavicikiccho vigatakathaṃkatho vesārajjappatto aparappaccayo satthu sāsane uṭṭhāyāsanā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho suppabuddho kuṭṭhī bhagavantaṃ etadavoca –

‘‘Abhikkantaṃ , bhante, abhikkataṃ, bhante! Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya – cakkhumanto rūpāni dakkhantīti; evamevaṃ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.

Atha kho suppabuddho kuṭṭhī bhagavatā dhammiyā kathāya sandassito samādapito samuttejito sampahaṃsito bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi. Atha kho acirapakkantaṃ suppabuddhaṃ kuṭṭhiṃ gāvī taruṇavacchā adhipatitvā jīvitā voropesi.


43. 如是我闻。一时，世尊住在王舍城(现今印度比哈尔邦巴特那附近)竹林松鼠栖处。尔时，在王舍城有一名为善觉的麻风病人，他贫穷、困苦、可怜。那时，世尊正坐着为众多随众说法。
善觉麻风病人远远地看见那大众聚集。看见后，他这样想："无疑在那里一定在分发某些硬食或软食。我是否应该往那大众聚集处走去？或许我能在那里得到一些硬食或软食。"
于是，善觉麻风病人往那大众聚集处走去。善觉麻风病人看见世尊坐着为众多随众说法。看见后，他这样想："这里并没有分发任何硬食或软食。这位沙门乔达摩正在为众人说法。我是否也应该听法？"他就在那里坐在一旁："我也要听法。"
那时，世尊以心观察整个会众的心意："这里谁能够了解法？"世尊看见善觉麻风病人坐在会众中。看见后，他这样想："这个人能够了解法。"世尊针对善觉麻风病人而渐次说法，即：说布施、持戒、生天之法；诸欲的过患、卑劣、染污；出离的功德。当世尊了知善觉麻风病人的心已适合、柔软、无障碍、欢喜、明净时，便开示诸佛特有的法要——苦、集、灭、道。犹如清净、无污的布料能很好地吸收染料，如是善觉麻风病人就在那座位上生起远尘离垢的法眼："凡是集起之法，一切都是灭尽之法。"
于是，善觉麻风病人已见法、得法、知法、深入法，度疑惑、离犹豫、得无畏、不依他人而于师教中，从座而起，往世尊处走去。到达后，礼敬世尊，坐在一旁。坐在一旁的善觉麻风病人对世尊如是说：
"殊胜！世尊，殊胜！世尊！譬如，世尊，使倒者正立，覆者显露，迷者示道，暗中持灯——使有眼者见色。如是世尊以种种方便开示法。世尊，我归依世尊、法和比丘僧。愿世尊摄受我为优婆塞，从今日起乃至命终归依。"
于是，善觉麻风病人得世尊以法开示、教导、鼓励、令欢喜，随喜赞叹世尊所说，从座而起，礼敬世尊，右绕而去。善觉麻风病人离去不久，一头带着小牛的母牛撞击他而夺去他的生命。


Atha kho sambahulā bhikkhū yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘yo so, bhante, suppabuddho nāma kuṭṭhī bhagavatā dhammiyā kathāya sandassito samādapito samuttejito sampahaṃsito, so kālaṅkato. Tassa kā gati, ko abhisamparāyo’’ti?

‘‘Paṇḍito, bhikkhave, suppabuddho kuṭṭhī; paccapādi dhammassānudhammaṃ; na ca maṃ dhammādhikaraṇaṃ vihesesi. Suppabuddho, bhikkhave, kuṭṭhī tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo’’ti.

Evaṃ vutte, aññataro bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo yena suppabuddho kuṭṭhī ahosi – manussadaliddo, manussakapaṇo, manussavarāko’’ti?

‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, suppabuddho kuṭṭhī imasmiṃyeva rājagahe seṭṭhiputto ahosi. So uyyānabhūmiṃ niyyanto addasa tagarasikhiṃ [taggarasikhiṃ (ka.)] paccekabuddhaṃ nagaraṃ piṇḍāya pavisantaṃ. Disvānassa etadahosi – ‘kvāyaṃ kuṭṭhī kuṭṭhicīvarena vicaratī’ti? Niṭṭhubhitvā apasabyato [apabyāmato (syā. saṃ. ni. 1.255)] karitvā pakkāmi. So tassa kammassa vipākena bahūni vassasatāni bahūni vassasahassāni bahūni vassasatasahassāni niraye paccittha. Tasseva kammassa vipākāvasesena imasmiṃyeva rājagahe kuṭṭhī ahosi manussadaliddo, manussakapaṇo, manussavarāko. So tathāgatappaveditaṃ dhammavinayaṃ āgamma saddhaṃ samādiyi sīlaṃ samādiyi sutaṃ samādiyi cāgaṃ samādiyi paññaṃ samādiyi. So tathāgatappaveditaṃ dhammavinayaṃ āgamma saddhaṃ samādiyitvā sīlaṃ samādiyitvā sutaṃ samādiyitvā cāgaṃ samādiyitvā paññaṃ samādiyitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapanno devānaṃ tāvatiṃsānaṃ sahabyataṃ. So tattha aññe deve atirocati vaṇṇena ceva yasasā cā’’ti.

Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi –

‘‘Cakkhumā visamānīva, vijjamāne parakkame;

Paṇḍito jīvalokasmiṃ, pāpāni parivajjaye’’ti. tatiyaṃ;

4. Kumārakasuttaṃ

44. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena sambahulā kumārakā antarā ca sāvatthiṃ antarā ca jetavanaṃ macchake bādhenti.

Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiṃ piṇḍāya pāvisi. Addasā kho bhagavā te sambahule kumārake antarā ca sāvatthiṃ antarā ca jetavanaṃ macchake bādhente. Disvāna yena te kumārakā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā te kumārake etadavoca – ‘‘bhāyatha vo, tumhe kumārakā, dukkhassa, appiyaṃ vo dukkha’’nti? ‘‘Evaṃ, bhante, bhāyāma mayaṃ, bhante, dukkhassa , appiyaṃ no dukkha’’nti.

Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi –

‘‘Sace bhāyatha dukkhassa, sace vo dukkhamappiyaṃ;

Mākattha pāpakaṃ kammaṃ, āvi vā yadi vā raho.

‘‘Sace ca pāpakaṃ kammaṃ, karissatha karotha vā;

Na vo dukkhā pamutyatthi, upeccapi [upaccapi (ka.), uppaccapi (?), uppatitvāpi iti attho] palāyata’’nti. catutthaṃ;

5. Uposathasuttaṃ



于是，众多比丘往世尊处走去。到达后，礼敬世尊，坐在一旁。坐在一旁的那些比丘对世尊如是说："世尊，那位名为善觉的麻风病人，已得世尊以法开示、教导、鼓励、令欢喜，他已命终。他的去处如何，他的来世如何？"
"诸比丘，善觉麻风病人是智者，他依法而行，不曾以法事扰乱我。诸比丘，善觉麻风病人已断除三结，成为预流者，必不堕恶趣，决定趣向正觉。"
如是说时，一位比丘对世尊如是说："世尊，是什么因，什么缘，使善觉成为麻风病人——贫穷、困苦、可怜？"
"诸比丘，过去世时，善觉麻风病人就在这王舍城是一位富商之子。他去游园时，看见塔伽罗私诃辟支佛入城托钵。看见后，他这样想：'这个麻风病人披着麻风病人的衣服到处走！'他吐唾沫，不恭敬地从左边绕过离去。由于那业的果报，他在地狱中受苦数百年、数千年、数十万年。由于那业的余报，他在这王舍城成为麻风病人——贫穷、困苦、可怜。他遇到如来所教导的法与律后，获得信心、持戒、多闻、布施、智慧。他遇到如来所教导的法与律后，获得信心、持戒、多闻、布施、智慧，身坏命终后，往生善趣天界，生于三十三天。他在那里以容色和威德胜过其他诸天。"
于是，世尊了解此义，当时说此自说：
"如具眼避不平，
精进力现在时；
智者于生世间，
应当远离诸恶。"第三。
4. 童子品
44. 如是我闻。一时，世尊住在舍卫城祇树给孤独园。尔时，众多童子在舍卫城与祇园之间伤害小鱼。
那时，世尊于上午时分，着衣持钵，入舍卫城托钵。世尊看见那些众多童子在舍卫城与祇园之间伤害小鱼。看见后，往那些童子处走去。到达后，对那些童子如是说："童子们，你们害怕苦吗？苦对你们是不可爱的吗？""是的，世尊，我们害怕苦，苦对我们是不可爱的。"
于是，世尊了解此义，当时说此自说：
"若你们畏惧苦，若苦不可爱，
莫作诸恶业，显露或隐藏。
若造作恶业，现作或将作，
纵使急奔逃，不能脱离苦。"第四。
5. 布萨品

45. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati pubbārāme migāramātupāsāde. Tena kho pana samayena bhagavā tadahuposathe bhikkhusaṅghaparivuto nisinno hoti.

Atha kho āyasmā ānando abhikkantāya rattiyā, nikkhante paṭhame yāme, uṭṭhāyāsanā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ [cīvaraṃ (sabbattha)] karitvā yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantā, bhante, ratti; nikkhanto paṭhamo yāmo; ciranisinno bhikkhusaṅgho; uddisatu, bhante, bhagavā bhikkhūnaṃ pātimokkha’’nti. Evaṃ vutte, bhagavā tuṇhī ahosi.

Dutiyampi kho āyasmā ānando abhikkantāya rattiyā, nikkhante majjhime yāme, uṭṭhāyāsanā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantā, bhante, ratti; nikkhanto majjhimo yāmo; ciranisinno bhikkhusaṅgho; uddisatu, bhante, bhagavā bhikkhūnaṃ pātimokkha’’nti. Dutiyampi kho bhagavā tuṇhī ahosi.

Tatiyampi kho āyasmā ānando abhikkantāya rattiyā, nikkhante pacchime yāme, uddhaste aruṇe, nandimukhiyā rattiyā uṭṭhāyāsanā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantā, bhante, ratti; nikkhanto pacchimo yāmo; uddhasto aruṇo; nandimukhī ratti; ciranisinno bhikkhusaṅgho; uddisatu, bhante, bhagavā bhikkhūnaṃ pātimokkha’’nti. ‘‘Aparisuddhā, ānanda, parisā’’ti.

Atha kho āyasmato mahāmoggallānassa etadahosi – ‘‘kaṃ nu kho bhagavā puggalaṃ sandhāya evamāha – ‘aparisuddhā, ānanda, parisā’ti? Atha kho āyasmā mahāmoggallāno sabbāvantaṃ bhikkhusaṅghaṃ cetasā ceto paricca manasākāsi. Addasā kho āyasmā mahāmoggallāno taṃ puggalaṃ dussīlaṃ pāpadhammaṃ asuciṃ saṅkassarasamācāraṃ paṭicchannakammantaṃ asamaṇaṃ samaṇapaṭiññaṃ abrahmacāriṃ brahmacāripaṭiññaṃ antopūtiṃ avassutaṃ kasambujātaṃ majjhe bhikkhusaṅghassa nisinnaṃ. Disvāna uṭṭhāyāsanā yena so puggalo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā taṃ puggalaṃ etadavoca – ‘‘uṭṭhehi, āvuso, diṭṭhosi bhagavatā; natthi te bhikkhūhi saddhiṃ saṃvāso’’ti. Evaṃ vutte [atha kho (sabbattha), cūḷava. 383; a. ni. 8.20 passitabbaṃ], so puggalo tuṇhī ahosi.

Dutiyampi kho āyasmā mahāmoggallāno taṃ puggalaṃ etadavoca – ‘‘uṭṭhehi, āvuso, diṭṭhosi bhagavatā; natthi te bhikkhūhi saddhiṃ saṃvāso’’ti. Dutiyampi kho…pe… tatiyampi kho so puggalo tuṇhī ahosi.

Atha kho āyasmā mahāmoggallāno taṃ puggalaṃ bāhāyaṃ gahetvā bahidvārakoṭṭhakā nikkhāmetvā sūcighaṭikaṃ datvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘nikkhāmito, bhante, so puggalo mayā. Parisuddhā parisā. Uddisatu, bhante, bhagavā bhikkhūnaṃ pātimokkha’’nti. ‘‘Acchariyaṃ, moggallāna, abbhutaṃ, moggallāna! Yāva bāhāgahaṇāpi nāma so moghapuriso āgamessatī’’ti!

Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘na dānāhaṃ, bhikkhave, ito paraṃ [na dānāhaṃ bhikkhave ajjatagge (a. ni. 

45. 如是我闻。一时，世尊住在舍卫城东园鹿母讲堂。尔时，世尊在布萨日与比丘僧众围绕而坐。
那时，尊者阿难在深夜时分，初夜过去时，从座而起，偏袒右肩，向世尊合掌，对世尊如是说："世尊，夜已深，初夜已过，比丘僧众已久坐。世尊，请为比丘们诵说波罗提木叉。"如是说时，世尊保持沉默。
第二次，尊者阿难在深夜时分，中夜过去时，从座而起，偏袒右肩，向世尊合掌，对世尊如是说："世尊，夜已深，中夜已过，比丘僧众已久坐。世尊，请为比丘们诵说波罗提木叉。"第二次，世尊仍保持沉默。
第三次，尊者阿难在深夜时分，后夜过去时，黎明已现，夜空喜悦时，从座而起，偏袒右肩，向世尊合掌，对世尊如是说："世尊，夜已深，后夜已过，黎明已现，夜空喜悦，比丘僧众已久坐。世尊，请为比丘们诵说波罗提木叉。""阿难，会众不清净。"
那时，尊者大目犍连这样想："世尊指的是哪个人，说'阿难，会众不清净'？"于是，尊者大目犍连以心观察整个比丘僧众的心意。尊者大目犍连看见那个破戒、恶法、不净、行为可疑、隐匿罪行、非沙门而自称沙门、非梵行而自称梵行、内心腐败、漏泄、如垃圾的人坐在比丘僧众中间。看见后，从座而起，往那个人处走去。到达后，对那个人如是说："起来，贤友，世尊已看见你，你不能与比丘们共住。"如是说时，那个人保持沉默。
第二次，尊者大目犍连对那个人如是说："起来，贤友，世尊已看见你，你不能与比丘们共住。"第二次......乃至......第三次，那个人仍保持沉默。
于是，尊者大目犍连抓住那个人的手臂，将他从门外驱逐出去，上好门闩，往世尊处走去。到达后，对世尊如是说："世尊，那个人已被我驱逐。会众清净。世尊，请为比丘们诵说波罗提木叉。""目犍连，真是稀有！目犍连，真是未曾有！竟然那愚人要等到被抓住手臂才离开！"
那时，世尊告诉比丘们："比丘们，从今以后[...]

8.20)] uposathaṃ karissāmi, pātimokkhaṃ uddisissāmi. Tumheva dāni, bhikkhave, ito paraṃ uposathaṃ kareyyātha, pātimokkhaṃ uddiseyyātha. Aṭṭhānametaṃ, bhikkhave, anavakāso yaṃ tathāgato aparisuddhāya parisāya uposathaṃ kareyya, pātimokkhaṃ uddiseyya.

‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, mahāsamudde acchariyā abbhutā dhammā, ye disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti. Katame aṭṭha?

‘‘Mahāsamuddo, bhikkhave, anupubbaninno anupubbapoṇo anupubbapabbhāro, na āyatakeneva papāto. Yampi [yaṃ (sī. syā. ka.)], bhikkhave, mahāsamuddo anupubbaninno anupubbapoṇo anupubbapabbhāro na āyatakeneva papāto; ayaṃ, bhikkhave, mahāsamudde paṭhamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, mahāsamuddo ṭhitadhammo velaṃ nātivattati. Yampi, bhikkhave, mahāsamuddo ṭhitadhammo velaṃ nātivattati; ayaṃ, bhikkhave [ayampi (sabbattha)], mahāsamudde dutiyo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, mahāsamuddo na matena kuṇapena saṃvasati. Yaṃ hoti mahāsamudde mataṃ kuṇapaṃ taṃ khippameva [khippaññeva (sī.), khippaṃyeva (ka.)] tīraṃ vāheti, thalaṃ ussāreti. Yampi, bhikkhave, mahāsamuddo na matena kuṇapena saṃvasati, yaṃ hoti mahāsamudde mataṃ kuṇapaṃ taṃ khippameva tīraṃ vāheti thalaṃ ussāreti; ayaṃ, bhikkhave, mahāsamudde tatiyo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, yā kāci mahānadiyo, seyyathidaṃ – gaṅgā yamunā aciravatī sarabhū mahī, tā mahāsamuddaṃ patvā [pattā (syā. pī. ka.)] jahanti purimāni nāmagottāni; ‘mahāsamuddo’tveva saṅkhaṃ gacchanti. Yampi, bhikkhave, yā kāci mahānadiyo, seyyathidaṃ – gaṅgā yamunā aciravatī sarabhū mahī tā mahāsamuddaṃ patvā jahanti purimāni nāmagottāni, ‘mahāsamuddo’tveva saṅkhaṃ gacchanti; ayaṃ, bhikkhave, mahāsamudde catuttho acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, yā ca loke savantiyo mahāsamuddaṃ appenti, yā ca antalikkhā dhārā papatanti, na tena mahāsamuddassa ūnattaṃ vā pūrattaṃ vā paññāyati. Yampi, bhikkhave , yā ca loke savantiyo mahāsamuddaṃ appenti, yā ca antalikkhā dhārā papatanti, na tena mahāsammuddassa ūnattaṃ vā pūrattaṃ vā paññāyati; ayaṃ, bhikkhave, mahāsamudde pañcamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, mahāsamuddo ekaraso loṇaraso. Yampi, bhikkhave, mahāsamuddo ekaraso loṇaraso; ayaṃ, bhikkhave, mahāsamudde chaṭṭho acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.


我不再举行布萨，不再诵说波罗提木叉。现在起，比丘们，你们要自己举行布萨，诵说波罗提木叉。比丘们，如来在不清净的会众中举行布萨，诵说波罗提木叉，这是不可能的，没有这种情况。
"比丘们，大海中有八种稀有未曾有之法，阿修罗们看见这些法而欢喜于大海中。是哪八种？
"比丘们，大海是逐渐低下、逐渐倾斜、逐渐深入的，不会突然有深渊。比丘们，大海是逐渐低下、逐渐倾斜、逐渐深入的，不会突然有深渊，这是大海中第一种稀有未曾有之法，阿修罗们看见这法而欢喜于大海中。
"再者，比丘们，大海性质稳定，不超越海岸。比丘们，大海性质稳定，不超越海岸，这是大海中第二种稀有未曾有之法，阿修罗们看见这法而欢喜于大海中。
"再者，比丘们，大海不与死尸同住。凡在大海中的死尸，它很快就被推向岸边，冲上陆地。比丘们，大海不与死尸同住，凡在大海中的死尸，它很快就被推向岸边，冲上陆地，这是大海中第三种稀有未曾有之法，阿修罗们看见这法而欢喜于大海中。
"再者，比丘们，所有大河，如恒河、耶牟那河、阿致罗筏底河、萨拉菩河、摩希河，它们到达大海后，舍弃原来的名号，只被称为'大海'。比丘们，所有大河，如恒河、耶牟那河、阿致罗筏底河、萨拉菩河、摩希河，它们到达大海后，舍弃原来的名号，只被称为'大海'，这是大海中第四种稀有未曾有之法，阿修罗们看见这法而欢喜于大海中。
"再者，比丘们，世间的诸河流入大海，天空的雨水降入大海，但大海不因此而显现减少或增加。比丘们，世间的诸河流入大海，天空的雨水降入大海，但大海不因此而显现减少或增加，这是大海中第五种稀有未曾有之法，阿修罗们看见这法而欢喜于大海中。
"再者，比丘们，大海只有一味，那就是咸味。比丘们，大海只有一味，那就是咸味，这是大海中第六种稀有未曾有之法，阿修罗们看见这法而欢喜于大海中。


‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, mahāsamuddo bahuratano anekaratano. Tatrimāni ratanāni, seyyathidaṃ – muttā maṇi veḷuriyo saṅkho silā pavāḷaṃ rajataṃ jātarūpaṃ lohitaṅgo masāragallaṃ. Yampi, bhikkhave, mahāsamuddo bahuratano anekaratano, tatrimāni ratanāni, seyyathidaṃ – muttā maṇi veḷuriyo saṅkho silā pavāḷaṃ rajataṃ jātarūpaṃ lohitaṅgo [lohitaṅko (sī. pī.), lohitako (?)] masāragallaṃ; ayaṃ, bhikkhave, mahāsamudde sattamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, mahāsamuddo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso. Tatrime bhūtā – timi timiṅgalo timitimiṅgalo [timi timiṅgalo timirapiṅgalo (sī. pī., a. ni. 

"再者，比丘们，大海中有众多珍宝，种类繁多。其中的珍宝有：珍珠、摩尼宝、琉璃、螺贝、石头、珊瑚、白银、黄金、红宝石、猫眼石。比丘们，大海中有众多珍宝，种类繁多，其中的珍宝有：珍珠、摩尼宝、琉璃、螺贝、石头、珊瑚、白银、黄金、红宝石、猫眼石，这是大海中第七种稀有未曾有之法，阿修罗们看见这法而欢喜于大海中。
"再者，比丘们，大海是巨大生物的住处。其中有这些生物：帝米鱼、帝米鲸、帝米帝米鲸[...]


8.19)] asurā nāgā gandhabbā. Santi mahāsamudde yojanasatikāpi attabhāvā, dviyojanasatikāpi attabhāvā, tiyojanasatikāpi attabhāvā, catuyojanasatikāpi attabhāvā, pañcayojanasatikāpi attabhāvā. Yampi, bhikkhave, mahāsamuddo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso, tatrime bhūtā – timi timiṅgalo timitimiṅgalo asurā nāgā gandhabbā, santi mahāsamudde yojanasatikāpi attabhāvā dviyojanasatikāpi attabhāvā…pe… pañcayojanasatikāpi attabhāvā; ayaṃ, bhikkhave, mahāsamudde aṭṭhamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha mahāsamudde acchariyā abbhutā dhammā ye disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

‘‘Evameva kho, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye aṭṭha acchariyā abbhutā dhammā, ye disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti. Katame aṭṭha?

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, mahāsamuddo anupubbaninno anupubbapoṇo anupubbapabbhāro, na āyatakeneva papāto; evameva kho, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye anupubbasikkhā anupubbakiriyā anupubbapaṭipadā, na āyatakeneva aññāpaṭivedho. Yampi, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye anupubbasikkhā anupubbakiriyā anupubbapaṭipadā, na āyatakeneva aññāpaṭivedho; ayaṃ, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye paṭhamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.

‘‘Seyyathāpi , bhikkhave, mahāsamuddo ṭhitadhammo velaṃ nātivattati; evameva kho, bhikkhave, yaṃ mayā sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ taṃ mama sāvakā jīvitahetupi nātikkamanti. Yampi, bhikkhave, mayā sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ taṃ mama sāvakā jīvitahetupi nātikkamanti; ayaṃ, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye dutiyo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, mahāsamuddo na matena kuṇapena saṃvasati; yaṃ hoti mahāsamudde mataṃ kuṇapaṃ taṃ khippameva tīraṃ vāheti, thalaṃ ussāreti; evameva kho, bhikkhave, yo so puggalo dussīlo pāpadhammo asuci saṅkassarasamācāro paṭicchannakammanto assamaṇo samaṇapaṭiñño abrahmacārī brahmacāripaṭiñño antopūti avassuto kasambujāto, na tena saṅgho saṃvasati; atha kho naṃ khippameva sannipatitvā ukkhipati. Kiñcāpi so hoti majjhe bhikkhusaṅghassa nisinno, atha kho so ārakāva saṅghamhā, saṅgho ca tena. Yampi, bhikkhave, yo so puggalo dussīlo pāpadhammo asuci saṅkassarasamācāro paṭicchannakammanto assamaṇo samaṇapaṭiñño abrahmacārī brahmacāripaṭiñño antopūti avassuto kasambujāto, na tena saṅgho saṃvasati; khippameva naṃ sannipatitvā ukkhipati. Kiñcāpi so hoti majjhe bhikkhusaṅghassa nisinno, atha kho so ārakāva saṅghamhā, saṅgho ca tena; ayaṃ, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye tatiyo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.


阿修罗、龙、乾闼婆。在大海中有身长一百由旬的生物，二百由旬的生物，三百由旬的生物，四百由旬的生物，五百由旬的生物。比丘们，大海是巨大生物的住处，其中有这些生物：帝米鱼、帝米鲸、帝米帝米鲸、阿修罗、龙、乾闼婆，在大海中有身长一百由旬的生物，二百由旬的生物......乃至......五百由旬的生物，这是大海中第八种稀有未曾有之法，阿修罗们看见这法而欢喜于大海中。比丘们，这就是大海中的八种稀有未曾有之法，阿修罗们看见这些法而欢喜于大海中。
"同样地，比丘们，在这法与律中也有八种稀有未曾有之法，比丘们看见这些法而欢喜于这法与律中。是哪八种？
"比丘们，就像大海是逐渐低下、逐渐倾斜、逐渐深入的，不会突然有深渊；同样地，比丘们，在这法与律中是逐渐学习、逐渐实践、逐渐修行的，不会突然证悟。比丘们，在这法与律中是逐渐学习、逐渐实践、逐渐修行的，不会突然证悟，这是这法与律中第一种稀有未曾有之法，比丘们看见这法而欢喜于这法与律中。
"比丘们，就像大海性质稳定，不超越海岸；同样地，比丘们，我为弟子们制定的学处，我的弟子们即使为了生命也不会违越。比丘们，我为弟子们制定的学处，我的弟子们即使为了生命也不会违越，这是这法与律中第二种稀有未曾有之法，比丘们看见这法而欢喜于这法与律中。
"比丘们，就像大海不与死尸同住，凡在大海中的死尸，它很快就被推向岸边，冲上陆地；同样地，比丘们，凡是破戒、恶法、不净、行为可疑、隐匿罪行、非沙门而自称沙门、非梵行而自称梵行、内心腐败、漏泄、如垃圾的人，僧团不与他共住；很快就集合起来将他摈除。即使他坐在比丘僧众中间，但他实际远离僧团，僧团也远离他。比丘们，凡是破戒、恶法、不净、行为可疑、隐匿罪行、非沙门而自称沙门、非梵行而自称梵行、内心腐败、漏泄、如垃圾的人，僧团不与他共住；很快就集合起来将他摈除。即使他坐在比丘僧众中间，但他实际远离僧团，僧团也远离他，这是这法与律中第三种稀有未曾有之法，比丘们看见这法而欢喜于这法与律中。


‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, yā kāci mahānadiyo, seyyathidaṃ – gaṅgā yamunā aciravatī sarabhū mahī tā mahāsamuddaṃ patvā jahanti purimāni nāmagottāni, ‘mahāsamuddo’tveva saṅkhaṃ gacchanti; evameva kho, bhikkhave, cattāro vaṇṇā – khattiyā, brāhmaṇā, vessā, suddā te tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajitvā [pabbajitā (ka. sī.)] jahanti purimāni nāmagottāni, ‘samaṇā sakyaputtiyā’tveva saṅkhaṃ gacchanti. Yampi, bhikkhave, cattāro vaṇṇā – khattiyā, brāhmaṇā, vessā, suddā te tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajitvā jahanti purimāni nāmagottāni , ‘samaṇā sakyaputtiyā’tveva saṅkhaṃ gacchanti; ayaṃ, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye catuttho acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, yā ca loke savantiyo mahāsamuddaṃ appenti, yā ca antalikkhā dhārā papatanti, na tena mahāsamuddassa ūnattaṃ vā pūrattaṃ vā paññāyati; evameva kho, bhikkhave, bahū cepi bhikkhū anupādisesāya nibbānadhātuyā parinibbāyanti, na tena nibbānadhātuyā ūnattaṃ vā pūrattaṃ vā paññāyati. Yampi, bhikkhave, bahū cepi bhikkhū anupādisesāya nibbānadhātuyā parinibbāyanti, na tena nibbānadhātuyā ūnattaṃ vā pūrattaṃ vā paññāyati; ayaṃ, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye pañcamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.

‘‘Seyyathāpi , bhikkhave, mahāsamuddo ekaraso loṇaraso; evameva kho, bhikkhave, ayaṃ dhammavinayo ekaraso vimuttiraso. Yampi, bhikkhave, ayaṃ dhammavinayo ekaraso vimuttiraso; ayaṃ , bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye chaṭṭho acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, mahāsamuddo bahuratano anekaratano, tatrimāni ratanāni, seyyathidaṃ – muttā maṇi veḷuriyo saṅkho silā pavāḷaṃ rajataṃ jātarūpaṃ lohitaṅgo masāragallaṃ; evameva kho, bhikkhave, ayaṃ dhammavinayo bahuratano anekaratano; tatrimāni ratanāni, seyyathidaṃ – cattāro satipaṭṭhānā, cattāro sammappadhānā, cattāro iddhipādā, pañcindriyāni, pañca balāni, satta bojjhaṅgā, ariyo aṭṭhaṅgiko maggo. Yampi, bhikkhave, ayaṃ dhammavinayo bahuratano anekaratano, tatrimāni ratanāni, seyyathidaṃ – cattāro satipaṭṭhānā, cattāro sammappadhānā, cattāro iddhipādā, pañcindriyāni, pañca balāni, satta bojjhaṅgā, ariyo aṭṭhaṅgiko maggo; ayaṃ, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye sattamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.


"比丘们，就像所有大河，如恒河、耶牟那河、阿致罗筏底河、萨拉菩河、摩希河，它们到达大海后，舍弃原来的名号，只被称为'大海'；同样地，比丘们，四种姓——刹帝利、婆罗门、吠舍、首陀罗，他们在如来所教导的法与律中，从在家出家后，舍弃原来的名号，只被称为'释迦子沙门'。比丘们，四种姓——刹帝利、婆罗门、吠舍、首陀罗，他们在如来所教导的法与律中，从在家出家后，舍弃原来的名号，只被称为'释迦子沙门'，这是这法与律中第四种稀有未曾有之法，比丘们看见这法而欢喜于这法与律中。
"比丘们，就像世间的诸河流入大海，天空的雨水降入大海，但大海不因此而显现减少或增加；同样地，比丘们，即使许多比丘在无余涅槃界中般涅槃，但涅槃界不因此而显现减少或增加。比丘们，即使许多比丘在无余涅槃界中般涅槃，但涅槃界不因此而显现减少或增加，这是这法与律中第五种稀有未曾有之法，比丘们看见这法而欢喜于这法与律中。
"比丘们，就像大海只有一味，那就是咸味；同样地，比丘们，这法与律只有一味，那就是解脱味。比丘们，这法与律只有一味，那就是解脱味，这是这法与律中第六种稀有未曾有之法，比丘们看见这法而欢喜于这法与律中。
"比丘们，就像大海中有众多珍宝，种类繁多，其中的珍宝有：珍珠、摩尼宝、琉璃、螺贝、石头、珊瑚、白银、黄金、红宝石、猫眼石；同样地，比丘们，这法与律中有众多珍宝，种类繁多，其中的珍宝有：四念处、四正勤、四神足、五根、五力、七觉支、八圣道分。比丘们，这法与律中有众多珍宝，种类繁多，其中的珍宝有：四念处、四正勤、四神足、五根、五力、七觉支、八圣道分，这是这法与律中第七种稀有未曾有之法，比丘们看见这法而欢喜于这法与律中。


‘‘Seyyathāpi , bhikkhave, mahāsamuddo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso, tatrime bhūtā – timi timiṅgalo timitimiṅgalo asurā nāgā gandhabbā, santi mahāsamudde yojanasatikāpi attabhāvā dviyojanasatikāpi attabhāvā tiyojanasatikāpi attabhāvā catuyojanasatikāpi attabhāvā pañcayojanasatikāpi attabhāvā; evameva kho, bhikkhave, ayaṃ dhammavinayo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso; tatrime bhūtā – sotāpanno, sotāpattiphalasacchikiriyāya paṭipanno, sakadāgāmi, sakadāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno, anāgāmī, anāgāmīphalasacchikiriyāya paṭipanno, arahā, arahattāya paṭipanno [arahattaphalasacchikiriyāya (sī.)]. Yampi, bhikkhave, ayaṃ dhammavinayo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso, tatrime bhūtā – sotāpanno, sotāpattiphalasacchikiriyāya paṭipanno, sakadāgāmī, sakadāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno, anāgāmī, anāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno, arahā, arahattāya paṭipanno; ayaṃ, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye aṭṭhamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti. Ime kho, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye aṭṭha acchariyā abbhutā dhammā, ye disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramantī’’ti.

Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi –

‘‘Channamativassati, vivaṭaṃ nātivassati;

Tasmā channaṃ vivaretha, evaṃ taṃ nātivassatī’’ti. pañcamaṃ;

6. Soṇasuttaṃ



"比丘们，就像大海是巨大生物的住处，其中有这些生物：帝米鱼、帝米鲸、帝米帝米鲸、阿修罗、龙、乾闼婆，在大海中有身长一百由旬的生物，二百由旬的生物，三百由旬的生物，四百由旬的生物，五百由旬的生物；同样地，比丘们，这法与律是伟大众生的住处，其中有这些众生：预流者、正在修证预流果者、一来者、正在修证一来果者、不还者、正在修证不还果者、阿罗汉、正在修证阿罗汉果者。比丘们，这法与律是伟大众生的住处，其中有这些众生：预流者、正在修证预流果者、一来者、正在修证一来果者、不还者、正在修证不还果者、阿罗汉、正在修证阿罗汉果者，这是这法与律中第八种稀有未曾有之法，比丘们看见这法而欢喜于这法与律中。比丘们，这就是这法与律中的八种稀有未曾有之法，比丘们看见这些法而欢喜于这法与律中。"
于是，世尊了解此义，当时说此自说：
"有盖过度雨，无盖不过雨；
故应开其盖，如是不过雨。"第五。
6. 输那品

46. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena āyasmā mahākaccāno avantīsu viharati kuraraghare [kururaghare (syā. mahāva. 257), kulaghare (ka.)] pavatte pabbate. Tena kho pana samayena soṇo upāsako kuṭikaṇṇo āyasmato mahākaccānassa upaṭṭhāko hoti.

Atha kho soṇassa upāsakassa kuṭikaṇṇassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘‘yathā yathā kho ayyo mahākaccāno dhammaṃ deseti nayidaṃ sukaraṃ agāraṃ ajjhāvasatā ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṅkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ. Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’’nti.

Atha kho soṇo upāsako kuṭikaṇṇo yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho soṇo upāsako kuṭikaṇṇo āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etadavoca –

‘‘Idha mayhaṃ, bhante, rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘yathā yathā kho ayyo mahākaccāno dhammaṃ deseti nayidaṃ sukaraṃ agāraṃ ajjhāvasatā ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṅkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ. Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti. Pabbājetu maṃ, bhante , ayyo mahākaccāno’’ti.

Evaṃ vutte, āyasmā mahākaccāno soṇaṃ upāsakaṃ kuṭikaṇṇaṃ etadavoca – ‘‘dukkaraṃ kho, soṇa, yāvajīvaṃ ekabhattaṃ ekaseyyaṃ brahmacariyaṃ. Iṅgha tvaṃ, soṇa, tattheva āgārikabhūto samāno buddhānaṃ sāsanaṃ anuyuñja kālayuttaṃ ekabhattaṃ ekaseyyaṃ brahmacariya’’nti. Atha kho soṇassa upāsakassa kuṭikaṇṇassa yo ahosi pabbajjābhisaṅkhāro so paṭipassambhi.

Dutiyampi kho…pe… dutiyampi kho āyasmā mahākaccāno soṇaṃ upāsakaṃ kuṭikaṇṇaṃ etadavoca – ‘‘dukkaraṃ kho, soṇa, yāvajīvaṃ ekabhattaṃ ekaseyyaṃ brahmacariyaṃ. Iṅgha tvaṃ, soṇa, tattheva āgārikabhūto samāno buddhānaṃ sāsanaṃ anuyuñja kālayuttaṃ ekabhattaṃ ekaseyyaṃ brahmacariya’’nti. Dutiyampi kho soṇassa upāsakassa kuṭikaṇṇassa yo ahosi pabbajjābhisaṅkhāro so paṭipassambhi.

Tatiyampi kho soṇassa upāsakassa kuṭikaṇṇassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘‘yathā yathā kho ayyo mahākaccāno dhammaṃ deseti nayidaṃ sukaraṃ agāraṃ ajjhāvasatā ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṅkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ. Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’’nti. Tatiyampi kho soṇo upāsako kuṭikaṇṇo yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho soṇo upāsako kuṭikaṇṇo āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etadavoca –

‘‘Idha mayhaṃ, bhante, rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘yathā yathā kho ayyo mahākaccāno dhammaṃ deseti nayidaṃ sukaraṃ agāraṃ ajjhāvasatā ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṅkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ. Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti. Pabbājetu maṃ, bhante, ayyo mahākaccāno’’ti.


46. 如是我闻。一时，世尊住在舍卫城（现尼泊尔边境）祇树给孤独园。那时，尊者大迦旃延住在阿槃提国俱罗罗山波婆多山。当时，居士输那·库提甘那是尊者大迦旃延的侍者。
那时，居士输那·库提甘那独处静坐时，心中生起这样的念头："正如大德大迦旃延所说法，在家生活难以修习完全圆满、完全清净、如贝壳般光洁的梵行。我应当剃除须发，披上袈裟，从在家出家成为无家者。"
于是，居士输那·库提甘那往尊者大迦旃延处走去。到达后，礼敬尊者大迦旃延，坐在一旁。坐在一旁的居士输那·库提甘那对尊者大迦旃延如是说：
"尊者，我独处静坐时，心中生起这样的念头：'正如大德大迦旃延所说法，在家生活难以修习完全圆满、完全清净、如贝壳般光洁的梵行。我应当剃除须发，披上袈裟，从在家出家成为无家者。'请大德大迦旃延让我出家。"
如是说时，尊者大迦旃延对居士输那·库提甘那如是说："输那，终身一食、独宿、梵行确实难行。来吧，输那，你就在在家身份时，依时修习佛陀的教法，一食、独宿、梵行。"于是，居士输那·库提甘那的出家意愿平息下来。
第二次......乃至......第二次，尊者大迦旃延对居士输那·库提甘那如是说："输那，终身一食、独宿、梵行确实难行。来吧，输那，你就在在家身份时，依时修习佛陀的教法，一食、独宿、梵行。"第二次，居士输那·库提甘那的出家意愿平息下来。
第三次，居士输那·库提甘那独处静坐时，心中生起这样的念头："正如大德大迦旃延所说法，在家生活难以修习完全圆满、完全清净、如贝壳般光洁的梵行。我应当剃除须发，披上袈裟，从在家出家成为无家者。"第三次，居士输那·库提甘那往尊者大迦旃延处走去。到达后，礼敬尊者大迦旃延，坐在一旁。坐在一旁的居士输那·库提甘那对尊者大迦旃延如是说：
"尊者，我独处静坐时，心中生起这样的念头：'正如大德大迦旃延所说法，在家生活难以修习完全圆满、完全清净、如贝壳般光洁的梵行。我应当剃除须发，披上袈裟，从在家出家成为无家者。'请大德大迦旃延让我出家。"


Atha kho āyasmā mahākaccāno soṇaṃ upāsakaṃ kuṭikaṇṇaṃ pabbājesi. Tena kho pana samayena avantidakkhiṇāpatho [avanti dakkhiṇapatho (sī.)] appabhikkhuko hoti. Atha kho āyasmā mahākaccāno tiṇṇaṃ vassānaṃ accayena kicchena kasirena tato tato dasavaggaṃ bhikkhusaṅghaṃ sannipātetvā āyasmantaṃ soṇaṃ upasampādesi.

Atha kho āyasmato soṇassa vassaṃvuṭṭhassa [vassaṃvutthassa (sī. syā. kaṃ. pī.)] rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘‘na kho me so bhagavā sammukhā diṭṭho, api ca sutoyeva me so bhagavā – ‘īdiso ca īdiso cā’ti. Sace maṃ upajjhāyo anujāneyya, gaccheyyāhaṃ taṃ bhagavantaṃ dassanāya arahantaṃ sammāsambuddha’’nti.

Atha kho āyasmā soṇo sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā soṇo āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etadavoca –

‘‘Idha mayhaṃ, bhante, rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘na kho me so bhagavā sammukhā diṭṭho, api ca sutoyeva me so bhagavā – īdiso ca īdiso cā’ti. Sace maṃ upajjhāyo anujāneyya, gaccheyyāhaṃ taṃ bhagavantaṃ dassanāya arahantaṃ sammāsambuddha’’nti ( ) [(gaccheyyāhaṃ bhante taṃ bhagavantaṃ dassanāya arahantaṃ sammāsambuddhaṃ, sace maṃ upajjhāyo anujānātīti (mahāva. 257)].

‘‘Sādhu sādhu, soṇa; gaccha tvaṃ, soṇa, taṃ bhagavantaṃ dassanāya arahantaṃ sammāsambuddhaṃ [samāsambuddhanti (sabbattha)]. Dakkhissasi tvaṃ, soṇa, taṃ bhagavantaṃ pāsādikaṃ pasādanīyaṃ santindriyaṃ santamānasaṃ uttamadamathasamathamanuppattaṃ dantaṃ guttaṃ yatindriyaṃ nāgaṃ. Disvāna mama vacanena bhagavato pāde sirasā vandāhi, appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ [phāsuvihārañca (sī.)] puccha – ‘upajjhāyo me, bhante, āyasmā mahākaccāno bhagavato pāde sirasā vandati, appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ [phāsuvihārañca (sī.)] pucchatī’’’ti.

‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā soṇo āyasmato mahākaccānassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā senāsanaṃ saṃsāmetvā pattacīvaramādāya yena sāvatthi tena cārikaṃ pakkāmi. Anupubbena cārikaṃ caramāno yena sāvatthi jetavanaṃ anāthapiṇḍikassa ārāmo, yena bhagavā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā soṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘upajjhāyo me, bhante, āyasmā mahākaccāno bhagavato pāde sirasā vandati, appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ [phāsuvihārañca (sī.)] pucchatī’’ti.

‘‘Kacci, bhikkhu, khamanīyaṃ, kacci yāpanīyaṃ, kaccisi appakilamathena addhānaṃ āgato, na ca piṇḍakena kilantosī’’ti? ‘‘Khamanīyaṃ bhagavā, yāpanīyaṃ bhagavā, appakilamathena cāhaṃ, bhante, addhānaṃ āgato, na piṇḍakena kilantomhī’’ti.


于是，尊者大迦旃延让居士输那·库提甘那出家。那时，阿槃提南方比丘稀少。于是，尊者大迦旃延经过三年，好不容易从各处召集了十位比丘组成僧团，为尊者输那授具足戒。
当尊者输那安居结束后，独处**时，心中生起这样的念头："我还没有亲眼见过世尊，只是听说过世尊'是这样的、那样的'。如果和尚允许，我想去见那位世尊、阿罗汉、正等正觉者。"
于是，尊者输那在傍晚从**中出来，往尊者大迦旃延处走去。到达后，礼敬尊者大迦旃延，坐在一旁。坐在一旁的尊者输那对尊者大迦旃延如是说：
"尊者，我独处**时，心中生起这样的念头：'我还没有亲眼见过世尊，只是听说过世尊是这样的、那样的。如果和尚允许，我想去见那位世尊、阿罗汉、正等正觉者。'"
"善哉，善哉，输那！你去见那位世尊、阿罗汉、正等正觉者吧。输那，你将见到那位世尊，他令人生信、可敬，诸根寂静，内心寂静，已达最高调御与寂静，已调伏、已守护、诸根收摄，如象王。见到后，请代我向世尊头面顶礼，并问候世尊少病、少恼、轻安、有力、住得安乐——'尊者，我的和尚尊者大迦旃延向世尊头面顶礼，问候世尊少病、少恼、轻安、有力、住得安乐。'"
"是的，尊者。"尊者输那欢喜随喜尊者大迦旃延的话，从座起来，礼敬尊者大迦旃延，右绕后，收拾住处，取衣钵，向舍卫城出发游行。渐次游行，到达舍卫城祇树给孤独园，往世尊处走去。到达后，礼敬世尊，坐在一旁。坐在一旁的尊者输那对世尊如是说："尊者，我的和尚尊者大迦旃延向世尊头面顶礼，问候世尊少病、少恼、轻安、有力、住得安乐。"
"比丘，你可忍受吗？可维持吗？你旅途劳累不大吗？乞食不困难吗？""世尊，我能忍受，能维持，我旅途劳累不大，乞食也不困难。"


Atha kho bhagavā āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘imassānanda, āgantukassa bhikkhuno senāsanaṃ paññāpehī’’ti. Atha kho āyasmato ānandassa etadahosi – ‘‘yassa kho maṃ bhagavā āṇāpeti – ‘imassānanda, āgantukassa bhikkhuno senāsanaṃ paññāpehī’ti, icchati bhagavā tena bhikkhunā saddhiṃ ekavihāre vatthuṃ, icchati bhagavā āyasmatā soṇena saddhiṃ ekavihāre vatthu’’nti. Yasmiṃ vihāre bhagavā viharati, tasmiṃ vihāre āyasmato soṇassa senāsanaṃ paññāpesi.

Atha kho bhagavā bahudeva rattiṃ abbhokāse nisajjāya vītināmetvā pāde pakkhāletvā vihāraṃ pāvisi. Āyasmāpi kho soṇo bahudeva rattiṃ abbhokāse nisajjāya vītināmetvā pāde pakkhāletvā vihāraṃ pāvisi. Atha kho bhagavā rattiyā paccūsasamayaṃ paccuṭṭhāya āyasmantaṃ soṇaṃ ajjhesi – ‘‘paṭibhātu taṃ bhikkhu dhammo bhāsitu’’nti.

‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā soṇo bhagavato paṭissutvā soḷasa aṭṭhakavaggikāni sabbāneva sarena abhaṇi. Atha kho bhagavā āyasmato soṇassa sarabhaññapariyosāne abbhanumodi – ‘‘sādhu sādhu, bhikkhu, suggahitāni te, bhikkhu, soḷasa aṭṭhakavaggikāni sumanasikatāni sūpadhāritāni, kalyāṇiyāsi [kalyāṇiyā ca (ka.), kalyāṇiyā cāsi (?)] vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā. Kati vassosi tvaṃ, bhikkhū’’ti? ‘‘Ekavasso ahaṃ bhagavā’’ti. ‘‘Kissa pana tvaṃ , bhikkhu, evaṃ ciraṃ akāsī’’ti? ‘‘Ciraṃ diṭṭho [ciradiṭṭho (sī.)] me, bhante, kāmesu ādīnavo; api ca sambādho gharāvāso bahukicco bahukaraṇīyo’’ti.

Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi –

‘‘Disvā ādīnavaṃ loke, ñatvā dhammaṃ nirūpadhiṃ;

Ariyo na ramatī pāpe, pāpe na ramatī sucī’’ti. chaṭṭhaṃ;

7. Kaṅkhārevatasuttaṃ

47. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena āyasmā kaṅkhārevato bhagavato avidūre nisinno hoti pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya attano kaṅkhāvitaraṇavisuddhiṃ paccavekkhamāno.

Addasā kho bhagavā āyasmantaṃ kaṅkhārevataṃ avidūre nisinnaṃ pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya attano kaṅkhāvitaraṇavisuddhiṃ paccavekkhamānaṃ.

Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi –

‘‘Yā kāci kaṅkhā idha vā huraṃ vā,

Sakavediyā vā paravediyā vā;

Ye jhāyino tā pajahanti sabbā,

Ātāpino brahmacariyaṃ carantā’’ti. sattamaṃ;

8. Saṅghabhedasuttaṃ





我来为您翻译这段巴利文经文：
那时，世尊告诉尊者阿难说："阿难，为这位来访的比丘安排住处。"于是尊者阿难心想："世尊命我'阿难，为这位来访的比丘安排住处'，这表明世尊想要与那位比丘同住一处，世尊想要与尊者苏那同住一处。"于是他在世尊所住的精舍中为尊者苏那安排了住处。
那时，世尊在户外静坐度过了大半夜，洗足后进入精舍。尊者苏那也在户外静坐度过了大半夜，洗足后进入精舍。到了后夜时分，世尊起身告诉尊者苏那说："比丘，请你说法吧。"
尊者苏那回答说："是，世尊。"然后他用诵唱的方式完整地念诵了十六部八品诗。世尊在尊者苏那诵唱结束后赞叹道："善哉，善哉，比丘！你已经很好地掌握了这十六部八品诗，思维透彻，记忆牢固，具备优美的语音，清晰流畅，能够让人理解其意义。比丘，你出家几年了？""世尊，我出家一年。""比丘，为什么你用了这么长时间？""世尊，我很早就看到了欲望的过患；而且，在家生活拥挤苦闷，有太多事务要处理。"
那时世尊了解此事的含义，便说出这段优陀那：
"见世间过患，知无依止法，
圣者不乐恶，清净不乐恶。"第六；
7. 犹豫离婆多经
47. 如是我闻：一时，世尊住在舍卫城（现今印度北方邦斯拉瓦斯提）祇树给孤独园。那时，尊者犹豫离婆多结跏趺坐，端正身体，在离世尊不远处静坐，思惟观察自己超越疑惑的清净。
世尊见到尊者犹豫离婆多结跏趺坐，端正身体，在不远处静坐，思惟观察自己超越疑惑的清净。
那时世尊了解此事的含义，便说出这段优陀那：
"此世或他世所有疑，
自证或他证皆然；
禅修者能断除一切，
精进修习梵行故。"第七；
8. 僧团分裂经

48. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe. Tena kho pana samayena āyasmā ānando tadahuposathe pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya rājagahaṃ piṇḍāya pāvisi.

Addasā kho devadatto āyasmantaṃ ānandaṃ rājagahe piṇḍāya carantaṃ. Disvāna yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca – ‘‘ajjatagge dānāhaṃ, āvuso ānanda, aññatreva bhagavatā aññatra bhikkhusaṅghā uposathaṃ karissāmi saṅghakammāni cā’’ti.

Atha kho āyasmā ānando rājagahe piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca –

‘‘Idhāhaṃ, bhante, pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya rājagahaṃ piṇḍāya pāvisi. Addasā kho maṃ, bhante, devadatto rājagahe piṇḍāya carantaṃ. Disvāna yenāhaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā maṃ etadavoca – ‘ajjatagge dānāhaṃ, āvuso ānanda, aññatreva bhagavatā aññatra bhikkhusaṅghā uposathaṃ karissāmi saṅghakammāni cā’ti. Ajja, bhante, devadatto saṅghaṃ bhindissati, uposathañca karissati saṅghakammāni cā’’ti.

Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi –

‘‘Sukaraṃ sādhunā sādhu, sādhu pāpena dukkaraṃ [sukaraṃ sādhunā sādhuṃ, sādhuṃ pāpena dukkaraṃ (ka.)];

Pāpaṃ pāpena sukaraṃ, pāpamariyehi dukkara’’nti. aṭṭhamaṃ;

9. Sadhāyamānasuttaṃ

49. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kosalesu cārikaṃ carati mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ. Tena kho pana samayena sambahulā māṇavakā bhagavato avidūre sadhāyamānarūpā [saddāyamānarūpā (syā. pī. aṭṭhakathāyaṃ pāṭhantaraṃ), pathāyamānarūpā (ka.), vadhāyamānarūpā (ka. sī., ka. aṭṭha.), saddhāyamānarūpā (?), saddhudhātuyā sadhudhātuyā vā siddhamidanti veditabbaṃ] atikkamanti. Addasā kho bhagavā sambahule māṇavake avidūre sadhāyamānarūpe atikkante.

Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi –

‘‘Parimuṭṭhā paṇḍitābhāsā, vācāgocarabhāṇino;

Yāvicchanti mukhāyāmaṃ, yena nītā na taṃ vidū’’ti. navamaṃ;

10. Cūḷapanthakasuttaṃ



48. 如是我闻：一时，世尊住在王舍城（现今印度比哈尔邦拉杰吉尔）竹林栗鼠供养处。那时，在布萨日的上午，尊者阿难穿好衣服，拿着钵和衣，进入王舍城（现今印度比哈尔邦拉杰吉尔）托钵。
提婆达多看见尊者阿难在王舍城（现今印度比哈尔邦拉杰吉尔）托钵。看见后便走向尊者阿难；走近后对尊者阿难说："贤友阿难，从今天起，我将不与世尊，不与比丘僧团一起举行布萨和僧团羯磨。"
于是尊者阿难在王舍城（现今印度比哈尔邦拉杰吉尔）托钵结束，饭食完毕，收起钵食后，走向世尊所在处；走近后礼敬世尊，坐在一旁。坐在一旁的尊者阿难对世尊说：
"世尊，今天上午我穿好衣服，拿着钵和衣，进入王舍城（现今印度比哈尔邦拉杰吉尔）托钵。世尊，提婆达多看见我在王舍城（现今印度比哈尔邦拉杰吉尔）托钵。看见后便走向我；走近后对我说：'贤友阿难，从今天起，我将不与世尊，不与比丘僧团一起举行布萨和僧团羯磨。'世尊，今天提婆达多将分裂僧团，自行举行布萨和僧团羯磨。"
那时世尊了解此事的含义，便说出这段优陀那：
"善人为善易，恶人为善难；
恶人为恶易，圣者为恶难。"第八；
9. 吵闹经
49. 如是我闻：一时，世尊与大比丘僧团一起在拘萨罗（现今印度北方邦）游行。那时，有许多年轻人在世尊附近喧闹着经过。世尊看见这些年轻人在附近喧闹着经过。
那时世尊了解此事的含义，便说出这段优陀那：
"忘失智者相，言语如畜生；
随意开其口，不知所往处。"第九；
10. 小路经

50. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena āyasmā cūḷapanthako [cullapanthako (sī.), cūlapanthako (pī.)] bhagavato avidūre nisinno hoti pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā.

Addasā kho bhagavā āyasmantaṃ cūḷapanthakaṃ avidūre nisinnaṃ pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā.

Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi –

‘‘Ṭhitena kāyena ṭhitena cetasā,

Tiṭṭhaṃ nisinno uda vā sayāno;

Etaṃ [evaṃ (ka.)] satiṃ bhikkhu adhiṭṭhahāno,

Labhetha pubbāpariyaṃ visesaṃ;

Laddhāna pubbāpariyaṃ visesaṃ,

Adassanaṃ maccurājassa gacche’’ti. dasamaṃ;

Soṇavaggo [soṇatheravaggo (syā. kaṃ. ka.) mahāvaggo (aṭṭhakathāya sameti)] pañcamo niṭṭhito.

Tassuddānaṃ –

Piyo appāyukā kuṭṭhī, kumārakā uposatho;

Soṇo ca revato bhedo, sadhāya panthakena cāti.

50. 如是我闻：一时，世尊住在舍卫城（现今印度北方邦斯拉瓦斯提）祇树给孤独园。那时，尊者小路结跏趺坐，端正身体，建立面前正念，在离世尊不远处静坐。
世尊见到尊者小路结跏趺坐，端正身体，建立面前正念，在不远处静坐。
那时世尊了解此事的含义，便说出这段优陀那：
"身体住立时心亦住，
或立或坐或卧时；
比丘如是住于念，
能得前后殊胜智；
既得前后殊胜智，
得以超越死王境。"第十；
第五 苏那品终
其摄颂：
亲爱与短命，麻风与童子，
布萨与苏那，离婆分裂声，
吵闹与小路。


